- novembra 2016 sme spolu s mojou krásnou manželkou odleteli do Bangkoku.
Nikdy predtým som neletel a nikdy predtým som nebol ďalej ako v Grécku. Napriek tomu som nejako nabral odvahu a už v máji zarezervoval 2 letenky na trase Praha -> Moskva -> Bangkok.
Poznámka: Ak ste o digitálnom nomádstve ešte nepočuli alebo sa o ňom jednoducho chcete dozvedieť viac, prečítajte si tento článok.
Tento článok píšem začiatkom apríla z Vietnamu. Bývame 5 minút pešo od známej pláže, v reštauráciach jeme 2-3x denne a k obedu si dávam pivo za 42 centov.
Napriek tomu…
Obsah článku
- #1: Nie som šťastný
- #3: Radšej miniem peniaze inak
- #4: Nomádenie je super, ale nie pre ľudí ako sme my
- #5: Byť digitálnym nomádom stojí zbytočne veľa času a energie
- #6: Digitálne nomádstvo nie je pre každého, ale…
- Záver
- Chcete sa dozvedieť viac o digitálnom nomádstve? Tu je zopár skvelých zdrojov:
#1: Nie som šťastný
Je to zvláštne.
Pred rokom som sníval o tom, ako si budem užívať život digitálneho nomáda. Predstavoval som si to nejak takto:
Ráno vstanem, zoberiem notebook, pôjdem do kaviarne a popri fajnovej káve za 50 centov si odrobím 2 hodiny. Potom dám obed, pôjdem na pláž, objednám si kokos a vykúpem sa v mori. A potom znova do kaviarne.
Takýchto „ideálnych“ dní som si tu zažil veľa. Zo začiatku to bolo skvelé. Neviem, či som si viac užíval prítomnosť alebo to, že som si splnil svoje myšlienkové porno.
Postupne to ale strácalo svoje čaro. 3 mesiace pri mori nie je to isté ako 2-týždňová dovolenka, na ktorú sa tešíte celý rok.
Prvé mesiace v Ázii boli super. Potom mi ale začali chýbať veci, ktoré som na Slovensku bral ako samozrejmé. Rodina, spoločenstvo, pivko s kamarátmi a Kaufland.
Mám taký pocit, že to tak má byť.
Všetko to sú veci, ktoré sú pre mňa dôležitejšie ako pekné fotky a vylihovanie na pláži (dobre, možno až na ten Kaufland).
#2: Digitálne nomádstvo vlastne vôbec nie je lacné
Na fotke je presne 202 000 vietnamských dongov. To znie strašidelne, ale naozaj je to cca 9€.
Keď sa hovorí o nomádení, väčšinou príde reč na Chiang Mai. Ak by digitálne nomádstvo bolo náboženstvo, Chiang Mai by bolo jeho Mekkou.
Prečo je Chiang Mai tak obľúbené?
Pretože ponúka skvelý pomer cena / životná úroveň. Keď sme žili v Chiang Mai (cca 2 mesiace), naše životné náklady sa pohybovali okolo 700€ / mesiac.
To nám pokrylo úplne všetko:
- ubytovanie v hoteli
- obedy a večere v reštauráciach
- ovocie
- prenájom skútra
- posilňovňa
- 2 kávy a 2 smoothiečka denne (áno, pracovali sme z kaviarne)
- masáž každé 2 týždne
Za 700€ by sme takýto životný štýl na Slovensku nikdy nemali.
Tip: Viac o Chiang Mai si prečítate v článku Chiang Mai: 15 důvodů, proč je hlavním městem digitálních nomádů.
Potom nám ale skončili víza a museli sme opustiť Thajsko. A úprimne povedané, už sme sa na to aj tešili.
Chiang Mai je super prvý mesiac, potom to začne byť trochu nuda. Keby tam nebol Lubo, Matouš a neskôr Gabka a Jany, tak by sme sa začali nudiť už druhý týždeň.
Spolu s Lubom makáme v kaviarni.
V Chiang Mai nám už veľmi chýbalo more a tak sme leteli do Danangu (vďaka za tip, Matouš!). Danang je pekné mesto, ktoré má približne milión obyvateľov a nádhernú pláž.
Zatiaľ čo v Chiang Mai sme za hotel platili cca 150€, v Danangu už to bolo okolo 300€. Ale izba bola 2x väčšia a internet super, takže sme boli spoko. 🙂
Naše mesačné náklady sa v Danangu dostali niekde na 900€. K tomu si prirátajte všetky letenky, cestovné poistenie, bankové poplatky (kurz hovorí 300€, banka mi naúčtuje 317), neočakávané výdavky (ako napríklad 300€ za zubára v Chiang Mai) a všetko to, čo musíte zaplatiť na Slovensku.
Zrazu zistíte, že vás polročné nomádenie reálne stojí 1 500€ / mesiac (cena za 2 osoby, vrátane leteniek z / do Európy). A ozaj, nie všade stojí káva 50 centov a jedlo 1€.
Čoskoro sa chystáme späť na Slovensko a naše mesačné výdavky odhadujeme na maximálne 800€.
#3: Radšej miniem peniaze inak
Podľa mojich odhadov nás jeden mesiac na Slovensku bude stáť približne o 700€ menej ako mesiac v Ázii. Nepoznám vašu finančnú situáciu, ale pre nás robí 700€ mesačne veľký rozdiel.
Vraví sa, že cestovanie je jediná vec, ktorú si môžete kúpiť a spraví vás bohatším. Je to pekný citát a svojim spôsobom je pravdivý.
Ja ale vidím oveľa lepšie spôsoby, ako by som využil 700€ mesačne.
Tie peniaze by som mohol napríklad investovať do môjho podnikania. Zaplatiť si odborníkov, ktorí by dostali môj blog tak o 3 úrovne vyššie.
Alebo by som mohol robiť menej práce pre klientov a viac pre seba. Aktuálne by som rád písal svoj prvý platený e-book, ale poriadne nestíham ani články na blog. Musím naháňať cash. 😀
Prípadne by som mohol tie peniaze využiť na „budovanie majetku“. Znie to hrozne, ale v podstate myslím „splatiť prípadnú hypotéku čo najskôr“.
#4: Nomádenie je super, ale nie pre ľudí ako sme my
Káva a kokos pri pohľade na more. Túto časť nomádenia môžem 🙂
Poznám veľa digitálnych nomádov, ktorí sú naozaj šťastní. Milujú spoznávanie nových miest a ľudí. V najbližších rokoch sa nechystajú usadiť a preto je ich život zabalený v príručnej batožine.
Keď sme išli do Ázie, bol som si istý tým, že sa vrátime hneď ďalšiu zimu. Myslel som si, že najbližších 5 rokov strávime striedavo na Slovensku a na cestách. Spoznáme svet a potom uvidíme, čo bude ďalej.
Ale veci nejdú vždy podľa plánu.
Všimol som si, že ľudia, ktorí si cestovanie užívajú najviac, sú extroverti, ktorí idú do cudzej krajiny. Najčastejšie sami.
My sme išli do Ázie ako pár. Tým pádom sme nemali potrebu sa nejak výrazne socializovať.
Neviem ako vy, ale ja mám problém nadväzovať priateľstvá s ľuďmi, ktorých už nikdy neuvidím. Nejako v tom nevidím význam.
Na Slovensku som mal veľa dobrých priateľov, s ktorými som sa nevedel stretnúť celé mesiace. Jednoducho boli pre mňa dôležitejšie iné veci (najčastejšie práca).
Mám problém venovať čas novým ľuďom, keď viem, že už teraz zanedbávam ľudí, ktorí si to nezaslúžia.
Ako som písal, v Chiang Mai bol Lubo, Matouš a neskôr prišli Koščovci. A to bolo super.
Odkedy sme prileteli do Vietnamu (už to bude cca 10 týždňov), s nikým sme sa poriadne nerozprávali. Ak nerátame bezvyznamné „čety“ s ľuďmi v reštikách a kaviarňach.
Myslel som si, že tu spoznáme nových ľudí a spriatelíme sa s nimi bez väčšej námahy. To je ale problém, keďže väčšina Vietnamcov nevie po anglicky. Aspoň nie tak, aby sa s nimi dalo normálne komunikovať.
#5: Byť digitálnym nomádom stojí zbytočne veľa času a energie
Presun z Chiang Mai do Danangu. Úsmev je fejkový, vo vnútri trpím. 🙂
Toto je pravdepodobne dôvod, ktorý ma frustruje najviac.
O nomádstve som čítal len samé pekné veci. Žiadne varenie, umývanie riadov, upratovanie a pranie. To je pravda.
Namiesto toho vám ale pribudnú úplne iné starosti:
- zariaďovať si život podľa toho, ako dlho vám ešte platia víza
- googliť úplne všetko (kde ísť jesť, kde si dať vyprať, kam na výlet)
- pred každým presunom stráviť 2-3 dni hľadaním tých najlepších leteniek
- pred každým presunom si booknuť ubytko na pár nocí
- potom stráviť 2 dni tým, že obchádzate hotely a snažíte sa nájsť miesto, kde vám mesačnú cenu nespravia tak, že cenu za noc vynásobia číslom 30
- ďalšia challenge: požičať si motorku na mesiac za normálnu cenu bez toho, aby si nechali váš pas
- internet na izbe bude väčšinou tragický a tak musíte hľadať kaviareň s vhodným internetom, čo je v Ázii niekedy problém (alebo platiť coworking, kde dáte +100€ len za to, že budete mať stôl a internet)
- a čerešnička na torte: ranné zobúdzanie sa na to, že vedľa vášho hotela stavajú ďalšie 3 (pozdravujem z Vietnamu)
Úprimne obdivujem všetkých cestovateľov, ktorí sa vyžívajú v hľadaní leteniek a následnom presúvaní sa z bodu A do bodu B. Ja to neznášam.
Asi je to tým, že som neskutočný „control freak“, ktorý musí mať všetko pod kontrolou.
Pri každom presune premýšľam nad všetkým, čo sa môže stať a ako by som na to reagoval. Nemyslím myšlienky typu „čo ak spadne lietadlo“, ale skôr „čo ak zmeškáme nadväzujúci let“.
Keď sme sa presúvali z Chiang Mai cez Bangkok do Da Nangu (vo Vietname) stala sa nám nepríjemná vec. Už v Chiang Mai nám dali do pasov pečiatku, že sme opustili Thajsko. V Bangkoku nás potom nechceli pustiť cez kontrolu, pretože sme kvôli tej pečiatke už nemali víza.
Všetko sa nakoniec vyriešilo, ale skoro sme kvôli tomu nestihli let. Takéto stresy jednoducho nezvládam.
#6: Digitálne nomádstvo nie je pre každého, ale…
Uvedomujem si, že tento článok znie veľmi negatívne. A je pravda, že som z tohto životného štýlu sklamaný. Čakal som od toho viac.
Napriek tomu bolo týchto 5 mesiacov skvelou školou života. A to nehovorím len o zážitkoch na celý život, ktoré nám už nikto nezoberie.
Digitálne nomádstvo bolo pre nás veľkým životným experimentom. Mysleli sme si, že to je to, čo chceme. Byť slobodní a cestovať po svete takmer neobmedzene.
Ak by sme si to nevyskúšali a rovno zobrali hypotéku na vlastné bývanie, časom by sme si to vyčítali. Videli by sme fotky z travel blogov a smutne sa pozerali, že tiež sme mohli žiť taký život a namiesto toho „trčíme“ na jednom mieste.
Keďže sme si nomádenie vyskúšali, teraz sa môžeme pokojne pustiť do budovania našich snov bez toho, aby sme sa pýtali otázky typu „Čo by bolo, keby“.
Záver
Nomádenie nám dalo veľmi veľa a som rád, že sme si to vyskúšali.
Ak vás takýto životný štýl láka (napriek tomuto článku :)), mám len jednu radu: Choďte do toho.
Väčšine sa nomádenie páči. A aj keby sa práve vám nepáčilo, tak aspoň ste to skúsili a budete mať jasnejšie v tom, čo naozaj chcete. My máme jasno. 🙂
Tip: Nebuďte ako ja, ktorý nikdy nenomádil (práca z pohodlia domova sa nepočíta) a rovno si bookol letenku do Thajska.
Radšej si kúpte letenky a ubytko na 4 týždňe napríklad na Kanárskych ostrovoch. Alebo v Prahe, ktorá sa dlhodobo umiestňuje medzi top mestá pre digitálnych nomádov. V podstate hocikam, kde letenky nestoja 800€.
Chcete sa dozvedieť viac o digitálnom nomádstve?Tu je zopár skvelých zdrojov:
Digitálne nomádstvo: Ako sa vybrať na svoju prvú cestu – NÁVOD
Žiť na Slovensku ma nelákalo. Cestujem ako digitálny nomád
Online kurz Zarábaj Ako Pán (prvý slovenský kurz o zarábaní cez internet od Luba Juríka)
13 znakov, že digitálne nomádstvo je pre teba
16 mesiacov som žil a pracoval v Ázii ako digitálny nomád. Čo som sa naučil a aké chyby som urobil?
Čo je digitálny nomád vysvetľujem priamo na sebe. Takto zarábam
Super článok. Sme zvyknutí žiť na Slovensku a lákajú nás cudzie veci, lebo sa na prvý pohľad zdajú byť lepšie ako naša životná realita. Ale máš pravdu, že je to asi o povahe. Plne zdieľam tvoj názor.
Toto ber len ako feedback, clanok v pohode ale nechapem tie ceny..to mi nejak nevychadza. Najprv 700/mesiac potom 900 a potom cena za dvoch 1500eur a potom na Slovensku prezijete za 800? Za dvoch ci za jedneho? Ak za dvoch tak to co byvate v Leopoldove?:D (no offense).
Skvelý, úprimný článok. Som tiež introvert a preto nadväzovanie vzťahov je pre mňa skor nepravidlom ako pravidlom. Z toho dôvody by digitálne nomádstvo nebolo vôbec pre mňa, hoci človeka to láka, pretože ľudia, ktorí sú tak šťastní, to veľmi pekne „opisujú“. Ale nehodí sa to pre každého, rovnako zastávam názor, že mať nejaké pevné miesto, a na pár mesiacov/mesiac to namieriť niekam inam. 🙂 Prajem veľa štastia.
Ďakujem, Adrián. Presne o to som sa snažil 🙂
„Cynicky řečeno, dospělost je samé zklamání :-)“ – ani neviem prečo, ale úprimne ma to rozosmialo 😀
Ďakujem za spríjemnenie dňa 🙂
Za mě zatím nejlepší článek, který jsi napsal.
Cením faktu, že se s tím moc „nesereš“ a nemáš problém být vůči digitálnímu nomádství i kritický v době, kdy spousta jiných bere tento životní trend jako modlu. Každej by si podle mého měl život nastavit dle svých možností a priorit. Co sedne jinýmu, nemusí nutně sedět druhýmu. Proto je dobrý, že jste do toho šli. Bez toho bys nikdy nezjistil, jestli ti to skutečně sedne, nebo ne.
U článku se mi nejvíc líbí, žes do toho šikovně vložil vlastní emoce. Úplně z toho cítím tebe jako osobnost. To moc lidí neumí. Těším se, jestli bude možnost tě někdy potkat i osobně. 🙂